Szlovák nyelvű ismertető

Štítnička čipka (1996 ­– 2008)

 

V roku 1996 sa Ida Vághy (pani Medgyesi Károlyné, nositeľka ocenenia Zlatá čipka) začala zaoberať pozostalosťou Sontaghových sestier. Táto vynikajúca čipkárka obnovila a začala vyučovať techniku a históriu štítnickej čipky. Skúmala Koncom júla 1998 v budapeštianskom evanjelickom kostole celebrovali spomienkovú omšu pri príležitosti 140. výročia narodenia Aranky Sontghovej a tiež vystavili originálne ako  aj nové čipkové práce. Od toho čašu výstavy pokračovali v Jakabszállási, Kiskunhalasi, Debrecíne, Zalaegerszege a Ostrihome.

V roku 2000 v autorskej edícii pani Ida vydala knihu „História a súčasnosť štítnickej maďarskej čipky”, v ktorej publikovala vývin štítnickej čipky, jej ojedinelú techniku  a niekoľko originálnych vzorov.

pôvodné vzorky a svojim elánom nadchla nových prívržencov krásneho remesla. Na základe tradičných vzorov rozvinula svoju fantáziu a jej výrobky uspeli na mnohých výstavách. V roku 2001 Maďarský čipkový fond organizoval výstavu „Šatky a šatôčky”. Na tejto výstave prezentovali nádhernú štólu vyrobenú pani Lipcsei Lászlóné, vytvorenú z originálnych vzoriek a ocenenú prvou cenou.

V auguste roku 2002 sa uskutočnila výstava „Minulosť a súčasnosť štítnickej čipky” v Umeleckopriemyselnom múzeu v Budapešti, ktorej exponáty sú dostupné na website www.imm.hu/csipke.

V roku 2004 bolo založené „Združenie štítnickej maďarskej čipky”, ktorého cieľom je oboznámenie širokej verejnosti s technikou štítnickej čipky, pestovanie remeselných tradícií, k tomu publikovanie a organizovanie výstav a tiež odborné hodnotenie výrobkov a sprostredkovanie predaja, spolupráca  s podobnými organizáciami. Kultúrnu činnosť – pestovanie tradícií, ochranu kultúrneho dedičstva a ľudového umenia – vyvíja Združenie tiež formou školenia.

S pomocou Združenia a s podporou nadácie bola publikovaná kniha muzeologičky Lilla T. Erdei:  Spišské sestry Sontaghové a štítnická maďarská čipka.  Súbežné  začala putovať aj výstava „Minulosť a súčasnosť štítnickej čipky”, s exponátmi z pozostalosti rodiny Sontaghovej, a mnohých oduševnených zberateľov; s dokumentmi, so vzorkami a aj novými výrobkami. Najprv debrecínske Déri Múzeum, po ňom múzeá v mestách Csorna, Tiszafüred, Szolnok, Karcag a Putnok   hostili  expozíciu.

Edičnú činnosť obohatilo päť výtlačkov čipkových vzoriek a v budúcnosti nová edícia úspešnej publikácie „Minulosť a súčasnosť štítnickej čipky”.

Ďalšie informácie obsahuje: www.csetnekimagyarcsipke.hu

Knihu a karty vzoriek je možné objednať: csmcsalapitvany@freemail.hu

 

Štítnická čipka  (1880-1940)

 

V 80-tych rokoch 19. storočia v severnej časti gemerskej župy sa sestry Erzsébet (23. 09. 1856 –1917) a Aranka Sontaghové (14. 07.1858 – 21. 07. 1950)  pokúšali o podporu obyvateľstva  Štítnika – chceli pomôcť ženám kraja privyrobiť si na živobytie, a zároveň uskutočniť svoj dávno zrejúci plán.  Snívali o ženskom spolku domáceho priemyslu. Práve v tom čase sa oboznámili s technikou háčkovanej írskej čipky, osvojili si ju a vo svojich prácach používali motívy starých maďarských výšiviek – granátových jabĺk, tulipánov, čerešní, koliesok a špirál.

V roku 1905 ich výrobky dosiahli takej kvality, že boli vystavené v Umeleckopriemyselnom múzeu v Budapešti. Výstava priniesla rozmach výroby a obchodu čipky.

Vzory a motívy kreslila zvyčajne Aranka Sontaghová.  V roku 1907 bolo vo výrobe už 192 jej vzorov.  Na žiadosť ženského spolku sestry zorganizovali prvý čipkársky kurz v Kecskeméte. V tomto čase sa technika háčkovanej írskej čipky stala známou pod názvom štítnická čipka (pomenovanie sontaghvá čipka sestry nepovolili). V mnohých mestách vtedajšieho Uhorska – v Temešvári, Koložvári, Záhrebe, Budapešti a samozrejme aj v Štítniku sa mnoho žien začalo zaoberať výrobou štítnickej čipky. Úspech štítnickej čipky prekročil hranice Uhorska, napr. na objednávky týždenne odosielali balík čipiek do Ameriky.  

V roku 1908, na obchodnej výstave prešovského združenia Tulipán - organizovanej pod záštitou ministra obchodu Ferenca Kossutha - sestry obdŕžali spomienkovú plaketu.

Vo svojom obchode v Budapešti, (v Párizskej ulici č. 9.) vystavovali ukážkové kusy a výrobky bolo možné objednať podľa vzorov.

Prvá svetová vojna ochromila aktivitu obchodu, Amerika zastavila objednávky a tak sestry Szontághové boli nútené odrieknuť prácu dodávateľom. Vo vojnových časoch zomrela Erzsébet Sontághová, no sestra Aranka podľa jej želania pokračovala v práci, a v roku 1921 znovu obnovila výrobu. Vynašla nové vzorky a tiež usporadúvala ďalšie i keď skromnejšie kurzy.  Robustná čipka aplikovaná na zamatové šaty secesie boly vystriedaná jemnejšou formou vhodnou na ozdobu ľahkých, žoržetových odevov. 

V začiatkoch jednotlivé vzorky zošívali, čím jemná háčkovaná čipka na okrajoch zhrubla, postupne však prešli na spájanie háčkovaných vzorov háčkovaním. Zmeny nastali tiež v technike háčkovania, hrubšie vodiace vlákno vystriedalo tenšie a tým sa pôvodná írska technika preformovala, aj  keď štítnickú čipku ešte vždy vyrábali z originálnych írskych nití.

Štítnická čipka pretrvala až do štyridsiatych rokov a konečný zánik priniesli až horké časy druhej svetovej vojny. Smutný osud neobišiel ani Aranku, ktorá chudobná a opustená prežila povojnové roky.

Csetneki Magyar Csipke—Szontagh Nővérek

Becsüljük a múltat, tiszteljük a jelent, küzdjünk a jövőért!

Elérhetőségünk: csmcsalapitvany@freemail.hu

Tel: 06/52-314-355

A Csetneki Magyar Csipke Alapítvány hivatalos honlapja